Príbehy starkých o tom, ako im líška v zime z kurníka ukradla hydinu, sa nám zdajú zastarané s miernou dávkou dobrodružstva. Kým svitlo ráno alebo stačilo, že sa na dvore objavil človek, po nepozvanom hosťovi ostali len zakrvavené pierka slabšieho slepačieho súpera. Som učiteľkou biológie na základnej škola a chcem vám opísať moderný príbeh o zatúlanej líške a šťastnom konci vďaka pohotovej reakcii našej žiačky Silvie. Bol január, krásne snežilo a po miestnom parku sa prechádzalo zopár ľudí. V tesnej blízkosti parku je zastávka, odkiaľ autobusom skupinovo odchádzajú do svojich domovov v okolitých obciach naši žiaci. Silvia sa zdržala na obede, preto sa snažila dobehnúť svoju partiu kamarátov. Cestu si skrátila cez park. Vtom si všimla líšku, ktorá sa správala veľmi placho a pobehovala od stromu k stromu. Všetci si vieme predstaviť strach 11-ročného dievčaťa, čo sa samo v danom okamihu ocitlo bezprostredne vedľa líšky, ktorej správanie len ťažko možno odhadnúť. Navyše neďaleko sa nachádzajú nič netušiaci kamaráti. Kričať sa bála, aby príliš neupútala pozornosť líšky. Keďže na hodinách environmentálnej výchovy a biológie sme sa o podobných prípadoch zhovárali, Silvii napadlo kontaktovať práve mňa, svoju učiteľku. Zatúlané líšky aj po minulé zimy vedeli vystrašiť dedinčanov. Ľudí sa neboja, pohybujú sa aj cez deň po cestách, neraz hľadajúc potravu pre svoje mláďatá. Naša škola je orientovaná environmentálne, keďže sa nachádza pri Národnom parku (NP) Poloniny, ktorých sídlo Správy NP je práve v Stakčíne. Okamžite som informovala jej zamestnankyňu, že v parku sa pohybuje líška a momentálne môže v najlepšom prípade „len“ vystrašiť našich dochádzajúcich žiakov. Po rýchlom zásahu zamestnanca Správy NP Poloniny sa aj Silvia dostala bezpečne domov. Chcem vyzdvihnúť rozvážnosť žiačky, ktorá si zachovala chladnú hlavu a s veľkou dávkou odvahy pomohla pohotovo vyriešiť situáciu. 

List napísala RNDr. Martina Štofirová – pedagóg, skutok vykonala Silvia Gezaničová, v šk. roku 2018/2019 žiačka 6. triedy, ZŠ s MŠ SNP 412, Stakčín