V našej triede 6. A máme jedného chlapca, volá sa Matteo. Na škole sa každoročne organizuje zber papiera. Na zber chodia za každú triedu „služby“, ktoré musia papier triediť, vážiť, prenášať. Jediný Matteo sa ponúkol, že pôjde za triedu on a to každý deň. Celý týždeň. Pršalo a za celý týždeň sme vyzbierali neuveriteľných 70 ton papiera. Od Mattea sme však nepočuli ani jediný krát žiadnu sťažnosť či slovko únavy, návrh, že by sa rád vymenil alebo že už nevládze. V sobotu priniesol na zber aj svoj vlastný papier, ktorý zbieral cez rok. Keď zbadal v záznamoch, že nie všetci z triedy doniesli papier do zberu, rozhodol sa, že ten svoj s námahou prinesený a nazbieraný papier prerozdelí medzi tých spolužiakov, ktorí ešte nepriniesli nič. Deti si uvedomili, že jeho čin je obdivuhodný a patrí mu uznanie a odmena. Vedeli sme, že zmrzlina by bola príjemným zadosťučinením, ale deti sa neuspokojili s rýchlym riešením. Chceli viac. Veľmi rád by chcel ísť so spolužiakmi do letného tábora, avšak finančne to tento rok doma nevychádzalo. A tak prv uletený, ale zato spontánny nápad dostal detské krídla. Z každého kúta triedy zneli slová, ako to dokážu. Veď spolu to predsa dokážu, pretože Matteo urobil pre triedu veľkú vec, postavil sa za nich, keď oni nemali čas, „odmakal“ si celý týždeň, aj za nás, dal zo svojho nazbieraného papiera aj za nás, aby v 6. A každý priniesol zberový papier. Bolo pre mňa veľmi dojímavé počuť, ako deti argumentovali a diskutovali, vôbec som ich nemusela usmerňovať, nabádať. Do všetkého sa pustili samostatne. Zorganizovali a rozdelili si prácu. Všetko v úplnej tajnosti, tak aby nič netušil. A to bolo v triede to najdôležitejšie, aby Mattea prekvapili, aby sa mu odvďačili. Samé preverili, či je miesto v tábore ešte voľné a rezervovali ho. Radili sa, odkiaľ by mohli potrebnú sumu poskladať, bez toho, aby zaťažovali rodičov. Určili príspevok ako dobrovoľný a kto koľko vie prinesie z vlastného vreckového. Nakoniec sme potrebnú sumu nazbierali. Spolužiaci napísali básničku, vyrobili mu Golden Ticket – vstupenku do tábora a pohľadnicu. Keď nastal deň D, na angličtine sme pripravili z anglických slovíčok krížovku tak, aby v tajničke vyšlo „Matteo ide do tábora“. Matteovi sa tajnička nedarila, všetci už boli hotoví, netrpezlivo čakali, nekonečne napätí od nedočkavosti, až sa mu napokon predsa len podarilo tajničku vylúštiť. Ostal neskutočne prekvapený – „Matteo ide do tábora“. Žiariace pohľady všetkých spolužiakov, tajné úsmevy, potlesk a on stále akoby neveril. Od dojatia a šťastia tiekli v triede aj slzy. Obzvlášť pozoruhodné bolo, že celý čas si deti hovorili, aký dobrý skutok Matteo pre nich vykonal, nezištne, potichu a vôbec si neuvedomovali, že rovnaký skutok, nezištný a tichý, činia aj oni. Hoci sa v našom príbehu objavuje často meno Matteo, viem, že Matteo by bol rád, keby sme hovorili iba o triede 6. A. Takže náš príbeh je o 6. A. Ešte sa mi nestalo, aby šiestaci dokázali takto neskutočne prejaviť vďaku. Príkladne jeden za všetkých a všetci za jedného. V dnešnej dobe nevídané, vzácne ako z iného sveta. Títo šiestaci sú už hotoví ľudia.

List napísala Mgr. Adriana Gubanová – pedagóg, skutok vykonal Matteo Zerilli a kolektív žiakov, v šk. roku 2018/2019 žiaci 6. triedy, ZŠ J. A. Komenského 3, Komárno