Dnes by som vám chcela opísať, úžasný čin môjho spolužiaka. Volá sa Marek a dokázal niečo, za čo sme na neho všetci nesmierne hrdí. Bol štvrtok večer (14. 11. 18), nie úplne neskoro, asi päť hodín, ale po ťažkom dni sa rozhodol ísť spať skôr. Keď ho zo spánku vytrhol hlasný výkrik: „Marek! Marek, poď mi pomôcť.“ Ešte v polospánku sa vybral z postele. Pomaly sa prebral, spomenul si, ako mu tato hovoril, že sa chystá niečo opravovať. Pomyslel si, že mu treba asi s niečím pomôcť. Keď prišiel do miestnosti, odkiaľ sa ozývalo volanie, uvidel otca a za ním kaluž krvi. Celý preľaknutý sa ho opýtal: „Čo sa stalo?“ A on na to: „opravoval som to veľké a ťažké kladivo, ktoré sa používa pri práci s drevom. No a keďže bolo už z jednej strany vybúchané, chcel som to orezať lebo sa s ním zle pracovalo. A ako som ho rezal zrazu sa mi šmyklo a prešla mi po ruke uhlová brúska.“ Marek neváhal okamžite vzal otca k umývadlu, aby nezakrvácal celý dom. Rýchlo sa pobral po domácu lekárničku. Našťastie chodil do krúžku Mladý záchranár, kde ich učia ako reagovať v podobných situáciách. Postupoval podľa toho, čo sa naučil. Najprv opláchol ranu dezinfekčným prostriedkom, obložil obväzmi a nakoniec ďalšími obväzmi riadne stiahol. Čím sa pokúsil zastaviť krvácanie. Medzi tým aj jeho otec, ktorý si dokázal zachovať chladnú hlavu, upadol do šoku. Marek neváhal a urýchlene zavolal mame, ktorá bola v práci, povedal jej o úraze a poprosil ju, aby čo najskôr prišla domov. On zatiaľ pomohol otcovi s prezlečením krvavých šiat, Vtedy už prišla mama a okamžite zobrala otca na pohotovosť. V nemocnici lekári zistili, že má prerezanú šľachu a čiastočne zarezané do kosti, budú ho musieť operovať. Lenže nastali komplikácie na základe srdcového šoku, preto musel jeden deň ležať na JIS a operáciu preložili na druhý deň. Po vykonaní operácie si ho tam nechali ešte tri dni. Záchranári pochválili Mareka za profesionálne ošetrenie. Marek je veľmi rád, že je jeho oco v poriadku a rana sa mu dobre hojí. Málo kto z nás by dokázal tak racionálne reagovať v takej nezávidenia hodnej situácii. Dokázal zachovať statočne a hrdinsky. Neostal paralyzovaný, ale urobil všetko, čo vedel, aby pomohol otcovi a zabránil vykrvácaniu. Využil získané poznatky o podaní prvej pomoci. Z Mareka sa stal mladý záchranár, ktorý môže byť pre ostatných príkladom a dôkazom, že to, čo sa učíme, je pre nás často skutočne užitočné. 

List napísala Paula Podhorská – spolužiačka, skutok vykonal Marek Kocian, v šk. roku 2018/2019 žiak 7. triedy, ZŠ Ul. Mieru 1235, Bytča