Volám sa Jakub Pástor a mám 12 rokov. Moja mamka je už 24 rokov na invalidnom vozíku. Nemôže hýbať nohami, aj ruky má čiastočne postihnuté. Väčšinou ju dáva do vozíka ocko, ale keď je cez víkendy v práci, dávam ju do vozíka ja so sestrou. Nie je to ľahké, ale robím to s radosťou, lebo ju mám veľmi rád. Niekedy jej pomáham v kúpeľni s umývaním alebo obliekaním. Zvykneme sa pri tom rozprávať alebo si púšťame rôzne pesničky. Rád jej pomáham aj v kuchyni. Mamka vie dobre variť. Všetko mi vysvetľuje, ako treba robiť. Už ma naučila aj veľa receptov. Najčastejšie jej čistím zeleninu, preplachujem ryžu, sekám cibuľu, miešam. Už mi dovolí aj scediť cestoviny. Keď je pekne, ideme von na záhradu. Máme tam prispôsobené hriadky k jej vozíku, ktoré rád polievam. Na jar jej vždy sadím zeleninu. Mamka miluje záhradu, kvety a stromy. Na záhradu so mnou chodí veľmi rada. Niekedy so mnou chodí aj na prechádzky na mojej káre. Má elektrický vozík, a tak sa dostane so mnou aj na pole. Vždy sa snaží robiť všetko, aby som bol šťastný. Niekedy síce na mňa pokričí, ale to si vtedy zaslúžim. Pomáha mi s učením, vždy ma zo všetkého vyskúša, kontroluje mi úlohy, rozpráva sa so mnou o škole, spolužiakoch. Naučila sa kvôli mne aj niektoré názvy vlakov, tie sú mojou najväčšou záľubou. Vždy trpezlivo čaká doma, keď idem s ockom na výlety, bicykel či lyžovačku. Pomáham jej už dlho a stále jej rád pomôžem so všetkým. Nie je to len preto, lebo to potrebuje, ale najmä preto, že je to tá najlepšia mamka na svete a ja ju mám veľmi rád. 

List napísal a skutok vykonal Jakub Pástor, v šk. roku 2018/2019 žiak 6. triedy, ZŠ Družicová 4, Košice