Som piatačka. Píšem Vám o udalostiach, ktoré sa stali v našej triede počas tohto školského roka. Bolo toho dosť, bolo to akčné. Zmenilo nás to. Myslím, že k lepšiemu. Lebo vieme pomáhať. Bol september. Náš spolužiak Paľko jedného dňa odpadol. Triasol sa, mal kŕče v nohách a nevedel rozprávať. Vyzeralo to hrozne. V panike sme bežali za triednou. Paľko dostal záchvat. Jeden, druhý, tretí. Každý deň, celé týždne, celé mesiace. Triedna učiteľka vedela, čo má robiť. Nevieme odkiaľ, nie je predsa lekárka. Poučila nás, všetko vysvetlila. A takto sme fungovali celé mesiace. Paľka sme pozorovali, podávali mu 1. pomoc, utekali po triednu. A Paliho diagnóza? Tetánia. Našu 5. A presťahovali do inej triedy ku knižnici. Tam potom Paľko pri záchvatoch ležal na pohovke, v tichu a s triednou. Vždy sa o neho postarala. A popri tom aj učila. Nemala to jednoduché. A viete, čo sa stalo po Vianociach? K Paľkovi sa pridala Lucka. Tiež začala mať tetanické záchvaty. Ale my sme už neboli vyľakaní, už sme predsa vedeli, čo máme robiť. Ale bolo to drsné. Záchvaty mávali naraz. Keď ho dostal jeden, o chvíľu aj druhý. Všade sme mali nachystané papierové vrecká, karimatky, triedna bola vždy na blízku. Každý deň tých dvoch kontrolovala, či jedli, pili, či užili Magnézium. Boli sme ako v nemocnici. Občas to bolo ťažké, keď ležali obaja a museli sme zachraňovať oboch naraz a potom sa učiť. Teraz už na to len spomíname, ale vtedy nám nebolo do smiechu. O kamarátov sme sa báli. A triedna? Tá si občas aj poplakala. Ale na koniec všetko dobre dopadlo. Paľko s Luckou už 2 mesiace nemali žiaden záchvat a my si školu opäť užívame. A beháme po chodbe. Ale nie za triednou. Hráme totiž naháňačku. Ešte som zabudla na našu slovenčinárku. Tá pred Vianocami odpadla a už nevstala. Tej veru pomáhali záchranári, to by sme my nedali. 3 dni sme nevedeli, či vôbec prežije, ale viete čo? Zachránili sme aj ju. Modlitbami. V našej škole sa veľa modlíme. Tuším to pomáha. Takže vidíte, na našu triedu a na tento školský rok veru nikto z nás nezabudne. A hlavne na našu triednu učiteľku Máriu Cintulovú, našu druhú mamu, ktorá všetkých zachraňuje.

List napísala Ema Rajtárová – žiačka 5. triedy, skutok vykonali v šk. roku 2018/2019 žiaci 5. triedy ZŠ sv. Svorada a Benedikta, Farská 19, Nitra